Dotyk vo virtuálnej realite

Virtuálna realita môže byť naozaj strašidelná

Virtuálna realita je počítačom vytvorený scenár, ktorý simuluje skúsenosti. Ponorné prostredie môže byť podobné reálnemu svetu. Môže byť znázornené aj ako fantastické prostredie, čo vytvára skúsenosť, ktorá nie je možná v našej fyzickej realite. Pri prežívaní virtuálnej reality používateľ využíva dva z piatich zmyslov - zrak a zvuk. Čo sa stane, ak sa k tomu pridá hmat?


Virtuálna a realita

Definícia virtuálnej reality (VR) prirodzene vychádza zo slov „virtuálna“ a „realita“. V podstate znamená „takmer realitu“. To by samozrejme mohlo znamenať čokoľvek, ale zvyčajne sa to vzťahuje na konkrétny typ emulácie skutočnosti.

Existuje tenká čiara medzi ponorením a znepokojením

Pokiaľ ide o pocit dotyku vo virtuálnej realite, existuje „tenká čiara“ medzi ponorením používateľa a jeho znepokojením. 

Ako uvideli výskumníci v časopise Science Robotics - viac realistická hmatová spätná väzba vo VR môže znehodnotiť pocit ponorenia používateľa. Toto zistenie naznačuje, že „uncanny valey“, doslova podivné, tajomné či bizarné údolie, sa vzťahuje aj na virtuálny dotyk.

Bizarné údolie

Pojem "uncanny valey" vytvoril japonský robotik Masahiro Mori v neskorších 70. rokoch 20. storočia. Podstatou tejto teórie je, že čím viac je robot podobný človeku v jeho výzore a pohybe, tým viac sa zvyšuje pozitívna emocionálna reakcia a empatia človeka na robota, kým nie je dosiahnutý bod, v ktorom sa robot stáva pre človeka odpudivým. 

Výskum interakcie medzi človekom a počítačom

Účastníci experimentu sa na chvíľu stali virtuálnymi avatarmi, ktorí mali na sebe slúchadlá a držali ovládač v každej ruke. V tomto scenári držali dva konce palice. Spočiatku používatelia necítili dotykový vnem. Ručné ovládače potom poskytovali rovnako silné vibrácie každú pol sekundu. Nakoniec boli vibrácie jemne ladené, aby vytvorili ilúziu, že sa virtuálna palica dotýka rôznych miest. Napríklad, silnejšie vibrácie v pravom ovládači vyvolali dojem, že palica štuchla na tej strane.

V porovnaní so scenárom, v ktorom používatelia neprijali žiadny pocit dotyku alebo dokonca bzučania účastníci uviedli, že sa cítili oveľa menej ponorení do virtuálneho prostredia, keď získali realistický lokálny dotyk. Tento výsledok poukazuje na existenciu hmatateľného tajomného údolia, hovorí spoluautor Mar Gonzalez-Franco, výskumník interakcie medzi človekom a počítačom v spoločnosti Microsoft Research Redmond, Washington.

Keď sa však používateľom ukázalo, že sa guľka dotýka virtuálnej palice všade tam, kde cítili lokalizovaný dotyk, účastníci zistili, že táto realistická hmatová spätná väzba je skôr pohlcujúca než nepríjemná. Zistenia teda naznačujú, že bohatú hmatovú spätnú väzbu vo VR je zrejme potrebné spárovať s inými senzorickými znameniami. Tieto by mali vysvetľovať odkiaľ pocit prichádza, aby sa zabránilo vyľakaniu používateľov.

Zdroj: C.C. Berger et al / Science Robotics 2018

Lepšie pochopenie toho, ako realistické dotykové vnemy môžu narušiť ilúziu VR, môžu pomôcť vývojárom vytvárať viac interaktívnych virtuálnych prostredí pre hry a terapiu virtuálnej reality, hovorí Sean Follmer, výskumník interakcie medzi človekom a počítačom na Stanfordskej univerzite, ktorý sa štúdie nezúčastnil.

Ľudia sa cítia mierne ponorení do skúseností s VR, keď ich ručné ovládače neposkytujú žiadny pocit dotyku, alebo dokonca nebzučia. Keď vibrácie ovládačov navodzujú ilúziu realistického a lokálneho dotyku, používatelia sú znepokojení a stávajú sa menej ponorenými - pokiaľ nevidia, čo spôsobuje tento pocit - napríklad virtuálna guľka narážajúca na virtuálnu palicu. Potom sa účastníci cítia veľmi ponorení.


Zdroje: sciencenews.org; whatis.techtarget.com