Ako sa vzdať svojho koláča, zlepšiť si tým povesť a aj tak ho zjesť

Ako sa vzdať svojho koláča, zlepšiť si tým povesť a aj tak ho zjesť

Viete si predstaviť, že by ste niekomu, koho vôbec nepoznáte, na oslave narodenín vašej sestry, prenechali ten výborný kus koláča, na ktorý ste sa celý deň tešili? Napriek tomu však dostanete presne ten posledný kúsok a zároveň ste v očiach toho cudzinca aj veľkorysý? Ako je to možné? Psychológovia z University of Chicago vám vedia poskytnúť odpoveď.


Predstavte si, že ste v preplnenej reštaurácii s rýchlym občerstvením. Pritom sa s táckou v ruke obzeráte po miestnosti a hľadáte voľné miesto na sedenie. Zrazu sa vám oči upriamia na stôl s dvoma voľnými miestami. Jedno je o dosť lepšie a väčšie od toho druhého. V tom okamihu tiež zbadáte toho človeka stojaceho vedľa vás, ako uprene hľadá sedenie pre seba. Čo urobíte? Obsadíte si lepšie miesto a budete pôsobiť sebecky? Alebo prenecháte miesto jemu, čo z vás spraví veľkorysého človeka, ale za to budete jesť svoj obed v stiesnenom nepohodlí? Čo teda spraviť?

Podľa štúdie uverejnenej v časopise Journal of Personality and Social Psychology by ste nemali robiť ani jedno z toho. Namiesto toho, by ste mali reagovať takto: „Nech sa páči, vyberte si miesto.“ Čo sa stane? Nielen že vám ten človek stojaci vedľa vás prepustí lepšie miesto na sedenie, bude si myslieť, že ste veľkorysý. Zaujímavé, čo poviete?

Čo by ste urobili vy?

Psychológia vo všeobecnosti vnímajú tento druh scenára takto – buď si môžete pohoršiť materiálne, ale vylepšiť si svoju povesť, alebo naopak.

Štúdie sa zúčastnilo 300 dobrovoľníkov prostredníctvom online prieskumu. Výskumníci chceli zistiť, ako často sa ľudia vzdávajú rozhodnutia pri výbere dvoch položiek s nerovnakou hodnotou, napr. prémiová značka jogurtu verzus jeho nekvalitná verzia, keď majú vyberať medzi sebou a priateľom.

Zistilo sa, že takmer 70 % ľudí by si radšej vybralo vzdať sa rozhodnutia, a to hlavne preto, aby boli vnímaní ako veľkorysí. Znamená to, že druhá osoba im pridelila cennejšiu položku častejšie, než aby si ju nechali.

Vedci tvrdia, že je to v súlade s myšlienkou, že vzdať sa niečoho je považované za akt veľkorysosti, ktorý okamžite nabáda k štedrosti.

Zdroj: unsplash.com

Vy verzus cudzinec

Možno vás to prekvapí, možno nie – ľudia sú vo všeobecnosti sebeckí. To samozrejme neznamená, že je každý jedinec sebec v pravom slova zmysle. Ide o to, že keď máte možnosť výberu lepšieho a hodnotnejšieho, vyberiete si to lepšie a hodnotnejšie. Čo tým chceme povedať?

Abdikačný efekt nebol pozorovaný len medzi priateľmi. Účastníci by boli s väčšou pravdepodobnosťou sebeckí, ak by sa rozhodovali medzi sebou a cudzincom. Sebectvo v tomto význame znamená, že by si ponechali hodnotnejšiu možnosť. Keď im však bolo povedané, že cudzinec odmietol rozhodnúť sa, bola zaznamenaná väčšia pravdepodobnosť toho, že by sa hodnotnej možnosti vzdali.

Výskumníci píšu: „abdikácia sa javí ako prospešná - tí, čo sa vzdajú, sú vnímaní ako veľkorysí, a majú tiež tendenciu dostať väčší kus koláča.“ Inými slovami, ide o príležitosť ľudí vzdať sa svojho koláča, ale zároveň ho tiež zjesť.

Väčšina údajov v štúdii vychádza skôr z imaginárnych než z reálnych scenárov. Znamená to, že nie je jasné, či sa tieto zistenia dajú spozorovať aj v skutočnom svete.  

Spozorovali ste niekedy takéto správanie aj u seba? Možno ste podvedome tušili, čo sa stane, ak prenecháte to lepšie voľné miesto druhému človeku. Takže otázkou je - ide naozaj o veľkorysosť alebo vypočítavosť? 


Zdroj: digest.bps.org