Ako viete, že niekto klame?

Ako viete, že niekto klame?

Možno ich poznáte z televízie alebo z vlastnej skúsenosti – náznaky klamania. Akonáhle sa niekto pozrie do inej strany, zvláštne žmurkne, či inak verbálne zareaguje, myslíme si, že dotyčný klame. Nová štúdia však zdôrazňuje, že slovné a fyzické náznaky klamstva sú skutočne ťažko odhaliteľné.


Klamstvo je ťažké odhadnúť (niekedy)

Podľa nového výskumu z University of Edinburgh v Škótsku, ktorý bol publikovaný v časopise Journal of Cognition, mnohí ľudia naozaj nevedia odhadnúť, či sú klamaní.

Existuje veľa náznakov, z ktorých možno povedať, či niekto nie je úprimný. Ide napríklad o pohyb očí, zmena v tempe reči, trápne zaváhania atď. Avšak, takéto náznaky klamstva je skutočne ťažšie odhaliť, než si ľudia myslia.

Skupina účastníkov experimentu (celkovo len 24 ľudí) bola požiadaná, aby sa hrala počítačovú hru, v ktorej lovili poklad. Každý hráč mal svojho partnera. Kľúčovým upozornením bolo, že sa mohli klamať a podvádzať.

Každé kolo sa hráč musel rozhodnúť, či povie pravdu o mieste, kde sa poklad nachádza, alebo zaklame. Druhý hráč odhadoval, kde je poklad ukrytý na základe vyhlásenia svojho partnera. Počas tohto súboja sa vedci stretli s 19 rôznymi náznakmi z reči tela hráčov a verbálnych rozdielov, ktoré naznačovali, že hovoria lži.

Čo ak niekto hovorí pravdu?

Ľudia sa rozhodujú v priebehu stoviek milisekúnd o tom, či niekto hovorí pravdu.

Zdá sa, že náznaky spojené s klamstvom boli pravdepodobne použité, aj keď človek hovoril pravdu.

O ľuďoch, ktorí neklamú si môžeme myslieť, že nehovoria úplne pravdu. Tí totiž pri rozprávaní môžu použiť niektoré z náznakov, ktoré si spájame s klamstvom. Znamená to, že tieto znamenia nie sú spoľahlivé.

Stručne povedané, reč tela, ktorá naznačuje, že ľudia klamú, nie je taká jasná, ako by sme mohli predpokladať. Skutočne nevieme presne zistiť, či niekto podvádza alebo hovorí pravdu.

Existuje aj pozitívna správa, ktorú štúdia prináša. Ľudia skutočne hovorili pravdu väčšinu času. Rovnako si mysleli, že ostatní sú pravdovravní vo väčšine prípadov.

Takže, nakoniec si predsa len môžeme veriť. Alebo nie?


Zdroj: iflscience.com