Ako pracovať rýchlejšie a efektívnejšie? Pomôcť vám môže aj poznanie jedného zákona

Zrejme to pozná každý z nás – „myslím, že túto úlohu zvládnem za týždeň“. Avšak, opak je pravdou. Zadanie, ktoré by ste zvládli v priebehu dvoch hodín si rozložíte na päť dní.


Prečo sa oplatí poznať Parkinsonov zákon?

... pretože pochopenie tohto zákona vám umožní konať rýchlejšie a efektívnejšie.

„Zložitosť úlohy sa rozširuje v pomere k času pridelenému na jej dokončenie.“

- Cyril Northcote Parkinson

Toto zaujímavé vyhlásenie vykonal Cyril Northcote Parkinson, slávny britský historik a autor. Prvýkrát sa objavilo v roku 1955 ako súčasť prvej vety humornej eseje uverejnenej v časopise The Economist, ktorá sa neskôr stala centrom jednej z Parkinsonových kníh, Parkinsonovho zákona: „The Pursuit of Progress“.

Inými slovami, čím dlhšiu dobu si stanovíte na dokončenie vašej seminárnej práce, cenovej ponuky alebo emailovej kampane, tým ťažšie sa to stane. Zrazu sa z jednoduchej úlohy stane zložitý a skľučujúci problém. V skratke - keď máte príliš veľa času na dokončenie úlohy, vytvárate tým priestor pre zbytočnú zložitosť.

Túto skutočnosť pomenoval a odvodil z jeho rozsiahlych skúseností získaných v britskej štátnej službe. Samotná byrokracia je vedľajším produktom našej kultúry vďaka obmedzenému presvedčeniu, že pracovať tvrdšie je lepšie, ako pracovať inteligentnejšie a rýchlejšie.

Parkinson spozoroval, ako byrokracia vytvára dostatok práce, aby sa udržala „zaneprázdnená“, a tak ospravedlňovala jej pretrvávajúcu existenciu. Kritika smerovala k zvyšovaniu britskej admiralite, zatiaľ čo problém vznikal v znižovaní počtu námorníkov a lodí.

Ľudia sú schopní dokončiť svoje úlohy skôr. Stanovením kratšieho času na ich dokončenie sú ľudia prinútení stať sa účinnejšími.

Parkinsonov zákon pripomína, že klišé môžu byť v podstate pravdivé: „Pracujte múdrejšie, nie ťažšie.“ Viac časového vstupu neprináša vždy vyššiu kvalitu výstupu. Flint McLaughlin, vynikajúci obchodník a filozof, zdieľa premyslený prístup k životu v súlade s Parkinsonovým zákonom:

„Človek musí pochopiť rozdiel medzi jednoduchosťou a zložitosťou, pretože sa týka jednotlivca a jeho života. Existuje veľa jednoduchých ľudí, ktorí žijú zložité životy. To vytvára stres a ťažkosti. Radšej by som bol zložitý človek, ktorý žije jednoduchý život. Jednoduchosť môjho vonkajšieho života umožňuje zložitosť môjho vnútorného života.“

Zdroj: pixabay.com

Ide v podstate o to, že:

1. Vo väčšine ľudskej prirodzenosti je odloženie veci až do poslednej minúty bežné. Panika činí ľudí efektívnejšími a kreatívnejšími.

2. Mnoho ľudí má tendenciu dávať väčší dôraz na kvalitu v počiatočných fázach, ale s blížiacim sa termínom dokončenia majú ľudia tendenciu dávať väčší dôraz na rýchlosť.

Parkinsonov zákon je o pozorovaní, nie o nejakej mágii. Funguje preto, lebo ľudia si vymedzujú príliš veľa času, zvyčajne viac, než skutočne potrebujú. Prečo to robia? Pretože majú nafúknutú predstavu o tom, ako dlho trvá dokončenie danej úlohy.

Myšlienka, že čím dlhšie niečo trvá dorobiť, tým lepšia kvalita musí byť, nie je úplne pravdivá. Získavame tak ilúziu, že veci majú tendenciu vziať všetok dostupný čas pred ukončením, alebo inými slovami, ako sa hovorí „práca sa rozširuje tak, aby vyplnila čas na jej dokončenie“.

„Nič nie je viac vyčerpávajúce ako večné premýšľanie nad nedokončenou úlohou.“

— William James