Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo sa deje v mysliach vašich detí? Tých malých, čo nevedia rozprávať a vydávajú zvláštne zvuky. My, ktorí sme sa už naučili abecedu, využívame slová aj pri premýšľaní. V mysli komentujeme, kladieme si otázky, alebo sa len zamýšľame nad samými sebou. Vzniká tu preto otázka: „Boli sme schopní logicky premýšľať, aj keď sme nepoznali slová?“ Štúdia publikovaná v časopise Science naznačuje odpoveď na túto otázku.

Deti myslia logicky aj napriek nedostatku jazyka

Psychológovia študovali a pozorovali 144 detí. Polovica skupiny mala 12 mesiac a druhá polovica 19 mesiacov.

Každá animácia obsahuje pár objektov s rovnakým vrchom. Naľavo sú objekty určené pre 12 mesačné deti, objekty napravo pre 19 mesačné deti. / Zdroj: Cesana-Arlotti, et al

Deti boli počas experimentu usadené v lone svojej matky. Matky mali zaviazané oči, aby neúmyselne neposkytli svojim deťom žiadne podnety, keď sledovali animovanú sekvenciu.

Výskumníci najprv vyvolali u detí očakávania. Po spustení animácie ich pozorovali, aby zistili, či u nich vznikla nejaká reakcia, keď boli tieto očakávania zmarené.

Vyššie znázornené objekty boli skryté za bariérou. Za bariéru prešla nádoba a zobrala odtiaľ jeden predmet. Po odstránení bariéry bol deťom ukázaný zostávajúci objekt. Druhý objekt sa logicky nachádzal v nádobe. Alebo nie?

U detí prichádza logika skôr než slová

Čo sa udialo, keď sa stalo niečo neočakávané?

Vedúci autor štúdie Nicoló Cesana-Arlotti vysvetľuje: „Je to klasická paradigma. Keď nastane niečo neočakávané, pohľad dieťaťa je dlhší, pretože jeho očakávania boli prerušené.“ Výskumníci zaznamenali trvanie týchto pretrvávajúcich pohľadov a tiež zmerali rozdiel v rozšírení ich zreničiek, keď boli svedkami niečoho neočakávaného.

Vedci, ktorí sa štúdie nezúčastnili, sa k tomu vyjadrili nasledovne:

Susan Hespos z Norhwestern University´s Infant Cognition Lab tvrdí, že štúdia prezentuje „elegantnú sériu experimentov“ a poznamenáva, že vidieť takéto malé deti používať logiku podporuje možnosť, že „tieto schopnosti môžu byť počas vývoja nepretržité“.

Na druhej strane, Lisa Oakes z University of California at Davis Center for Mind and Brain poznamenáva, že takáto reakcia detí nemusí byť jediná možná. Možno sa pozerali dlhšie, pretože existovali dva rôzne predmety, na ktoré bolo možné upriamiť pozornosť. 

Majú deti iný jazyk?

Odhrnieme si vlasy, našpúlime pery, alebo sa pozrieme na niečo v okolí. Drobné rozhodnutia robíme v priebehu dňa bez toho, aby sme o tom premýšľali. Sami však nepočujeme, že to robíme – trochu zvláštny jav. Akoby v nás prebehla celá konverzácia, ale v jazyku, ktorým sami nehovoríme. Ako je to možné? Stratili sme možnosť počuť to v okamihu, ako sme sa naučili slová? Momentálne na to odpoveď nepoznáme. Bolo by však zaujímavé počuť tieto rozhodnutia v našich dospelých mysliach – aspoň vtedy, kedy by sme chceli.

Zdroj: bigthink.com