Čo sa deje, keď spojíme lásku s vedou?
Mnohí básnici, umelci, filozofi či vedci sa ju po stáročia snažia definovať. Láska je jednou z mála tém, ktorá zaujíma, fascinuje a znepokojuje každého. Ak poznáte film Love & Sex (2000), možno si spomeniete na úžasný citát: „Láska je extáza a agónia, sloboda a väzenie, spolupatričnosť a osamelosť.“
Čo sa stane, keď sa láska zmieša s vedou?
Vedci často definujú lásku ako chemickú nerovnováhu, vďaka ktorej sa cítite emocionálne vysoko, vzrušene, vášnivo a nadšene, keď sa nachádzate v blízkosti osoby, ktorú milujete.
Iste viete, že symbolom lásky je srdce. Áno, vaše srdce bije, ale poďme sa pozrieť na to, čo sa deje fyzicky i psychicky.
Dve odlišné veci. Hrejivé mäkké objatie sa zdá byť veľmi vzdialené od studenej a tvrdej reality. Napriek tomu sa tieto dva svety stretávajú. Občas v laboratórnych testoch, ktoré potvrdzujú príval hormónov, inokedy v strohých komorách, kde snímače MRI zízajú na zaľúbené mozgy, ktoré vzplanú pri pohľade či myšlienke na spriaznenú dušu.
Študovať lásku je zaujímavé, ale...
Doktor Richard Schwartz, docent psychiatrie na Harvardskej lekárskej škole a konzultant v nemocniciach McLean a Massachusetts General tvrdí, že je zaujímavé a zábavné študovať lásku z vedeckého hľadiska, aj keď nás to v nej zrejme nezlepšuje: „Myslím, že o láske a mozgu vieme vedecky oveľa viac ako pred niekoľkými desaťročiami... Myslíte si však, že nás to robí lepšími v láske alebo pomáha ľuďom s láskou? Pravdepodobne veľmi nie.“
Známy výrok komika Georga Burnsa, ktorý opísal lásku niečo ako bolesť chrbta, je výstižný: „Nezobrazuje sa na röntgenových snímkach, ale viete, že tam je.“ Ako povedala Helen Fischer v TED talk: „Láska je v nás. Je hlboko uložená v mozgu.“
Zdroj: pixabay.com
Fyzicky
Hoci sa normálne láska nepovažuje za črevné ochorenie, je často označovaná ako choroba, ktorá nás dokáže zničiť nešťastným zaľúbením. Richard Schwartz povedal, že nikdy nebolo dokázané, že nám fyzicky zhoršuje zdravie, aj keď zvyšuje hladinu kortizolu, stresového hormónu, ktorý dokazuje, že potláča imunitnú funkciu.
Láska taktiež spúšťa dopamín, o ktorom je známe, že stimuluje potešenie v mozgových centrách. Pár so zvýšenou hladinou serotonínu nadobúda pomätený, príjemný, omamný pocit vedúci k poblúzneniu.
Tak ako mesiac – aj láska má rôzne fázy. Ak ste boli niekedy zaľúbení, alebo stále ste, určite ste si všimli, že skorá fáza je úplne odlišná od tých neskorších.
Počas prvého roku zaľúbenia sa hladiny serotonínu postupne vrátia do normálu a „hlúpe“ a „obsedantné“ aspekty stavu sú umiernené. Po tejto dobe nasleduje zvýšenie hormónu oxytocín, neurotransmiter spojený s pokojnejšou, zrelšou formou lásky. Pomocou oxytocínu sa zlepšuje funkcia imunitného systému a začínajú vznikať zdravotné výhody, vyskytujúce sa u manželských pároch, ktorí majú sklon žiť dlhšie. Takéto páry majú menej mozgových príhod a infarktov, majú menej depresií a majú vyššiu mieru prežitia pri chirurgických zákrokoch a rakovine.
Psychologicky
Jacqueline Olds, životná partnerka a kolegyňa docenta Schwartza tvrdí, že sa o láske a jej fungovaní naučila oveľa viac z praktizovania párových terapií a z toho, že je sama súčasťou dlhoročného vzťahu, než zo samotnej vedy. Láske však občas dokážu pomôcť aj fMRI alebo chemické štúdie. Ako je to možné? Ak niekomu poviete: „Myslím, že to, čo robíte, je pre váš vzťah strašné,“ nemusia tomu venovať pozornosť. Ak poviete: „Je to škodlivé a spôsobuje to, že sa váš kortizol zvyšuje,“ potom skutočne sedia a počúvajú.
„Dalo by sa povedať, že u párov, ktoré sú najúspešnejšie pri udržiavaní svojho vzťahu v priebehu rokov, sa vyskytuje prvok oddanej lásky a prvok vášnivej lásky," tvrdí Olds.
Niet pochýb, že je typickou emóciou ľudskej existencie.
„Láska je tá podmienka, v ktorej je šťastie inej osoby nevyhnutné pre vaše vlastné.“
- Robert A. Heinlein
Zdroj: news.harvard.edu