V roku 2016 sa v Spojených štátoch amerických odohrával boj o prezidentské kreslo. Mnohí ľudia sa vtedy obávali vplyvu falošných informácií, ktoré cirkulovali o prezidentských kandidátoch. Niektorí komentátori dokonca naznačili, že šírenie nepravdivých informácií zohralo rozhodujúcu úlohu pri konečnom výsledku volieb. 

---

Čo sú to falošné správy?

 „Falošné príbehy, ktoré sa javia ako správy, rozšírené na internete alebo pomocou iných médií, zvyčajne vytvorené na ovplyvňovanie politických názorov alebo ako vtip.“  Takto znie oficiálna definícia pojmu falošné správy, čiže tzv. „fake news“ podľa Cambridge Dictionary.

Dôležitou súčasťou definície je, že príbehy sú falošné a javia sa ako správy. V súvislosti s problematikou falošných správ nás pravdepodobne napadne jedna konkrétna osoba. Súčasný americký prezident, Donald Trump, často používa výraz „fake news“ – pravdepodobne ako rétorický prostriedok na diskreditovanie príbehov, ktoré sa mu nepáčia. Podľa amerického magazínu Scientific American však existujú dôkazy, že falošné správy sú skutočne vážnym problémom. Jeden alarmujúci príklad, ktorý to dokazuje je správa o podpore pápeža Francisa: „Pápež Francis šokuje svet, podporuje Donalda Trumpa ako prezidenta.“

Šírenie nepravdivých informácií je oveľa jednoduchšie než ich korekcia. Nasledujúci príspevok sa týka problematiky falošných informácií, ktoré nie je možné prehodnotiť či prispôsobiť jednoduchým poukázaním na to, že sú falošné.

Problém, ktorý tu ďalej nastáva je závažným javom - opakovanie falošného tvrdenia zvyšuje jeho vierohodnosť a dodáva mu zdanie pravdivosti.

Niektorí ľudia sa vyrovnávajú s falošnými správami ťažšie

Falošná správa môže narušiť presvedčenia ľudí aj po tom, ako bola odhalená skutočná pravda. Napríklad, dlhodobé opakovanie toho istého, akým je príbeh o pápežovi, ktorý podporil Trumpa, môže vytvoriť „lesk“ okolo politického kandidáta, ktorý pretrváva dlho potom, čo bol príbeh vystavený ako falošný. Nedávno publikovaná štúdia v časopise Intelligence naznačuje, že niektorí ľudia môžu obzvlášť ťažko odmietnuť dezinformácie.

Výskumníci z belgickej univerzity, Ghent University, Jonas De keersmaecker a Arne Roets, skúmali, ako ľudia prispôsobujú svoj názor, keď sa dozvedia, že dôležité informácie, na ktorých sa zakladalo ich počiatočné hodnotenie, sú nesprávne. Výsledky ukázali, že ľudia vo všeobecnosti prispôsobujú svoje postoje, ale miera, do akej opravujú svoje hodnotenie, závisí od ich kognitívnych schopností.

Konečnú vzorku experimentu tvorilo 390 osôb. V experimentálnej skupine dostali čitatelia biografický opis mladej ženy menom Nathalie. Nathalie, zdravotná sestra v miestnej nemocnici, „bola zatknutá za to, že ukradla lieky z nemocnice. Kradla lieky 2 roky a predávala ich na ulici za účelom nákupu návrhárskeho oblečenia.“ Pred absolvovaním testu kognitívnych schopností, subjekty hodnotili Nathalie vlastnosťami, akými sú dôveryhodnosť a úprimnosť. Po absolvovaní hodnotenia a testu sa na obrazovke počítača objavili správy, ktoré uvádzali, že informácie o Nathaliinom kradnutí liekov a následnom zatknutí nie sú pravdivé. Následne mladú zdravotnú sestru hodnotili znova, tými istými vlastnosťami. Keďže v kontrolnej skupine čitatelia neprijali informáciu, že išlo o falošné tvrdenia, hodnotenie sa uskutočnilo iba raz. 

Ako sa predpokladalo, subjekty s vysokou kognitívnou schopnosťou prispôsobili svoje hodnotenie viac ako tie, ktoré majú nižšiu kognitívnu schopnosť. Znamená to, že viac problémov zbaviť sa svojho negatívneho prvého dojmu mali subjekty s nižšou kognitívnou schopnosťou. Potvrdil to aj test osobnosti, ktorý kontroloval úroveň otvorenej mysle – ich ochotu zmeniť názor a pravicový autoritarizmus. Takže, aj keď je človek otvorený a tolerantný, nízka úroveň kognitívnych schopností vytvára riziko neoprávnene prísnejšieho hodnotenia.

Prečo je to tak?

Jedným z vysvetlení je, že niektorí ľudia sú menej schopní inhibovať informácie z ich pracovnej pamäte, ktoré nie sú relevantné pre danú úlohu – alebo, ako v prípade Nathalie – informácie, ktoré boli zdiskreditované. Túto teóriu, Inhibitory deficit theory, navrhli kognitívni psychológovia Lynn Hasher a Rose Zacks.

S postupujúcim vekom schopnosť kognitívnych funkcií výrazne klesá. Inými slovami, starší ľudia sú obzvlášť zraniteľní pred vplyvom falošných správ. Na boj proti dôsledkom dezinformácií môže pomôcť napríklad vzdelávanie. Prostredníctvom neho môžu ľudia rozvíjať svoje kognitívne zručnosti – stratégie na monitorovanie a reguláciu vlastného myslenia.

Ďalšie výskumy taktiež poukazujú na problém dôsledkov dezinformácií. Napríklad, opakovanie falošného tvrdenia zvyšuje jeho vierohodnosť a dodáva mu zdanie pravdivosti. Známy ako „ilúzia pravdivého efektu“, bol tento jav prvýkrát preukázaný v laboratóriu Hasherovej s jej kolegami.

Taktiež ani znalosť pravdy nemusí nutne chrániť pred ilúziou pravdy. Lisa Fazio a jej kolegovia, v štúdii z roku 2015 uverejnenej v Journal of Experimental Psychology: General, požiadali subjekty, aby vyhodnotili sadu vyhlásení o pravdivosti na šesťbodovej stupnici, od definitívne falošnej po definitívne pravdivú. Ešte pred týmto hodnotením, subjekty posudzovali súbor vyhlásení, ktoré sa im zdali zaujímavé. Niektoré vyhlásenia z prvého súboru sa opakovali, zatiaľ čo iné boli nové. Nakoniec, subjekty absolvovali test znalostí, ktorý obsahoval otázky založené na vyhláseniach. Výsledky v tejto štúdii poukázali na to, že opakovanie zvýšilo vnímanie pravdivosti falošných tvrdení. Subjekty dokonca označili falošné tvrdenia za správne, aj keď vedeli, že sú nepravdivé. Napríklad, aj keď subjekt správne odpovedal na otázku „Aký je najväčší oceán na svete?“ – Tichý oceán – na skúške vedomostí mali subjekty tendenciu priradiť vyššie hodnotenie falošnému vyhláseniu – „Atlantický oceán je najväčší oceán na Zemi“, ak sa predtým opakovalo. Subjekty sa teda pomýlili a vymenili „známe za pravdivé“.

Tieto štúdie prispievajú k vedeckému porozumeniu problému falošných správ. Odporúčanie, ktoré vyplýva z výskumu ilúzie pravdivého efektu, je slúžiť ako vlastný kontrolór faktov. Ak ste presvedčení, že niektoré tvrdenia sú pravdivé, opýtajte sa sami seba prečo. Je to preto, že máte dôveryhodné dôkazy o tom, že tvrdenie je pravdivé, alebo je to práve preto, že ste sa s touto informáciou stretli viackrát? Taktiež sa môžete samých seba spýtať, či viete o akomkoľvek dôkaze, ktorý vyvracia určité tvrdenie. 

Zdroj: pixabay.com

Aby sme to zhrnuli

Aj po explicitnom spochybnení nepravdivých informácií, subjekty s nižšou úrovňou kognitívnych schopností mali už prispôsobené postoje naďalej zaujaté a výrazne sa líšili od postojov kontrolnej skupiny, ktorá nebola vystavená falošným informáciám. A naopak, upravené postoje tých s vyššou úrovňou kognitívnych schopností boli podobné tým, ktoré boli v kontrolnej skupine.

Fenomén falošných správ, a jeho vplyv na formovanie postojov vo verejnej sfére, sa stáva veľmi dôležitým v súvislosti s rozsahom moderných technológií. Štúdia je významná, pretože určuje, čo môže byť hlavným rizikovým faktorom zraniteľnosti voči falošným správam.

Na všeobecnejšej úrovni tieto výskumy podčiarkujú hrozbu, ktorú falošná správa predstavuje pre demokratickú spoločnosť. Cieľom používania falošných správ ako propagandy, je prinútiť ľudí premýšľať a správať sa spôsobom, akým by to inak nerobili - napríklad zastávať názor, ktorý je v rozpore s vedeckým konsenzom. Keď sa tento hanebný cieľ dosiahne, občania už nemajú schopnosť konať v ich vlastnom záujme. V logike demokracie to nie je len zlé pre občana, je to zlé pre spoločnosť.

---