Prečo by práca z domu mala byť bežnou praxou?

Prečo by práca z domu mala byť bežnou praxou?

Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste pracovali z domu? Možno, že už mnohí z vás majú svoj „home office“. Niektoré profesie nedovoľujú vzdialenú prácu. Avšak, sú tu také, ktoré v dnešnej dobe, prostredníctvom telekomunikačných zariadení, umožňujú pracovať aj v pohodlí domova. To, aké výhody a nevýhody to prináša, predstavuje vo svojej štúdii profesor ekonómie Nicholas Bloom.


Odolali by ste posteli, televízii a chladničke?

V skratke - predstavte si osobu, ktorá pracuje z domu. Zrejme si ju vybavujete v pyžame. A zrejme pri sledovaní zábavných videí. Ak je to tak, nie ste sami. 

Bloom však predpokladal, že pracovať na diaľku znamená viac ako len oddávanie sa pozeraniu Netflixu. Sám kedysi okúsil prácu z domu. To ho presvedčilo, že sa to stáva čoraz bežnejším po celom svete. V USA sa počet zamestnancov, ktorí pracovali z domu prostredníctvom telekomunikačných zariadení za 30 rokov strojnásobil, aj keď to je len 2,4 %. „Zo 150 miliónov Američanov, ktorí pracujú, to znamená, že zhruba 3,6 milióna Američanov pracuje z domu,“ hovorí Bloom.

Bloom priznal, že nie je jednoduché vytvoriť kvalitnú štúdiu, ktorá skúma prácu na diaľku. Na to je potrebná ochota ľudí a dlhší čas experimentu. Nakoniec musia nájsť spoločnosť, ktorá je pripravená experimentovať so svojimi pracovníkmi.

Našťastie, Bloom poznal niekoho, kto mal prístup k takýmto prvkom. Sily spojil so svojím absolventom, Jamesom Liangom, spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Ctrip, najväčšou čínskou cestovnou kanceláriou, s počtom 16 000 pracovných síl. „Jedného dňa, keď sme spolu s Jamesom hovorili povedal, že Ctrip má záujem povoliť zamestnancom Šanghaja pracovať z domu,“ tvrdí Bloom. Kancelárske priestory v čínskom veľkomeste boli drahé a spoločnosť zaznamenala vysoké miery úbytku, a to čiastočne kvôli tomu, že pracovníci museli vydržať dlhé a náročné dochádzanie.

Zdroj: Unsplash

Bloom a Liang navrhli randomizovanú kontrolovanú štúdiu, ktorou testovali prácu na diaľku. Viac ako 500 zamestnancov v call centre spoločnosti sa dobrovoľne prihlásilo a približne polovica splnila študijné kvalifikácie, medzi ktoré patrila súkromná miestnosť nachádzajúca sa u nich doma, z ktorej pracovali najmenej 6 mesiacov. Tí, ktorí mali narodeniny s párnym číslom, boli vybraní na prácu z domu štyri dni v týždni; osoby s nepárnym dátumom narodenia zostali v kancelárii ako kontrolná skupina.

Boli by zamestnanci schopní odolať trom hlavným úskaliam – posteli, televízii a chladničke? Pridanie k obavám manažérov bolo, že pracovníci call centra boli medzi najmladšími v spoločnosti a môžu byť obzvlášť náchylní k rozptýleniu bez osobného dohľadu. Štúdia trvala desať mesiacov a Bloom odhadol, že experiment poukáže v podstate aj na výhody a nevýhody.

Prekvapivé výsledky

Pri kontrole výsledkov bol manažment Ctrip a profesor Bloom ohromení. „Bolo to neuveriteľné. V priebehu štúdie spoločnosť Ctrip ušetrila 1900 EUR na zamestnanca na kancelárskych priestoroch, a vedeli sme, že sa to stane,“ hovorí Bloom. „Na naše prekvapenie, zamestnanci, ktorí pracovali z domu, boli ďaleko vzdialení od tzv. flákania sa – zvýšili produktivitu o 13,5 % oproti tým, ktorí pracovali v kancelárii. Je to ako získať ďalšiu prácu od každého zamestnanca.“ Ľudia pracujúci doma taktiež hlásili kratšie prestávky, menej „chorých dní“ a brali si menej voľna.

Zisky presiahli produktivitu – miery úbytku „domácej“ skupiny boli o 50 % nižšie ako tie, ktorá pracovala v kancelárii. V rozhovoroch s výskumníkmi, zamestnanci „na diaľku“ taktiež hlásili vyššiu pracovnú spokojnosť. Na prekvapenie manažmentu Ctripu sa však viac ako polovica dobrovoľníckej skupiny vrátila do kancelárie – cítili totiž príliš veľa izolácie. „Niektorí zamestnanci, ktorí žili so svojimi rodičmi, boli úplne pripravení vrátiť sa do kancelárie,“ hovorí Bloom.

Zdroj: pixabay.com

Čo z toho vyplýva?

Štúdia ukazuje, že spoločnosti majú len málo, o čo môžu prísť – a veľa získať – tým, že umožnia zamestnancom pracovať z domu. Bloom radí zvedavým spoločnostiam, aby preskúmali spôsoby, ako by mohli umožniť prácu z domu. Napríklad:

  • mohli by byť ponúkané pri nepredvídaných okolnostiach v prípade predpovede nepriaznivých poveternostných podmienok alebo v letných dňoch, keď deti nie sú v škole;
  • mohla by byť poskytnutá individuálne na skúšobnej báze;
  • mohlo by to byť súčasťou povýšenia;
  • alebo môže byť ponúknutá namiesto zvýšenia platu alebo bonusu.

A ak klesá produktivita, zamestnanec sa môže vrátiť do kancelárie na plný úväzok.

Bloom ďalej navrhuje, že jeden alebo dva dni v týždni je pravdepodobne ideálny čas na prácu z domova. „Nechcete ísť oveľa vyššie, pretože riskujete ohrozenie súdržnosti vášho tímu.“

Keďže firmy súperia o zamestnanie a udržanie najlepších zamestnancov, schopnosť ponúkať možnosť práce z domu môže osladiť dohodu. „Potreba ísť na pracovisko päť dní v týždni začala, pretože ľudia museli ísť do továrne a vyrábať výrobky,“ hovorí. „Spoločnosti, ktoré stále takto zaobchádzajú so zamestnancami sa dostávajú stále viac do nevýhody.“

Viete si predstaviť prácu z domu? Znie to ako výhodná ponuka s určitými nevýhodami. Za skúšku to však určite stojí. 


Zdroje: ideas.ted.com