Hudba nám dokáže spôsobiť zimomriavky či vzrušenie. Prečo s nami tak pohýna?

Hudba nám dokáže spôsobiť zimomriavky či vzrušenie. Prečo s nami tak pohýna?

Kto nemá rád hudbu? Dobre, pravdou je, že nie každý obľubuje rytmické tóny zaplavujúce náš mozog potešením. Títo trpia tzv. hudobnou anhedóniou. Avšak, hudba má schopnosť vyvolať v nás silné emocionálne reakcie, ako sú zimomriavky či vzrušenie. Prečo s nami počúvanie hudby tak pohýna?


1. Nostalgické spomínanie

Zrejme to poznáte – rodinná oslava, narodenie dieťaťa či úmrtie blízkej osoby. Ak počas významnej životnej udalosti hrala nejaká hudba, je pravdepodobné, že v nás neskôr vyvolá nostalgické emocionálne zážitky. Ten pocit nie je v hudbe, ale v tom, čo nám pripomína.

2. Synchronizácia pohybov s hudbou

Možno ste sa prichytili pri tom, ako si občas podupávate nohou alebo klepkáte prstami o stôl. Zrejme v pozadí hrala nejaká hudba. Ľudské bytosti majú totiž sklon synchronizovať pohyb tela s vonkajšími rytmickými stimulmi. Sluchový systém má silné spojenie s motorickými systémami v mozgu, čo nám vysvetľuje, prečo s nami hudba robí to, že chceme tancovať.

3. Hudba ako jazyk emócií

Mnohí ľudia majú ťažkosti s vyjadrením svojich pocitov slovami. Hudba je pre nich akýmsi jazykom. Vyjadrenie svojich emócií prostredníctvom hudby im pomáha pohodlne povedať ako sa cítia. Hudba má schopnosť napodobňovať emócie. Pomalé tempo prirodzene vyvoláva smútok, pretože má podobnosť s pomalosťou, ktorú by sme mohli očakávať v smutnom jednotlivcovi.

4. Emocionálna nákaza

Emocionálna nákaza sa týka javu, v ktorom vnímanie emócie môže niekedy vyvolať rovnakú emóciu. Napríklad, ľudia sa automaticky tvária zamračene, keď pozorujú v tvári strach či smútok. Kompletný hudobný zážitok zahŕňa sledovanie aj počúvanie. Použitie výrazu tváre v hudbe je kriticky dôležité pre komunikáciu emocionálnych významov hudby. Vypočutie smutného violončela môže spôsobiť skutočný stav smútku u poslucháča.

5. Hudba ako koláč

Asi ste zažili ten pocit, keď ste objavili novú pesničku, ktorej ste sa nevedeli nabažiť a púšťali si ju dookola. Kognitívny psychológ Steven Pinker charakterizuje hudbu ako „sluchový cheescake“. Ide totiž o kokteil liekov, ktoré pohlcujeme cez ucho, pričom stimulujeme množstvo radostných oblastí. Hudba však nie je žiadnou tabletkou, ktorá pri prehltnutí nevyhnutne vytvára daný stav mysle. Avšak, rovnako ako iné odmeny, napr. jedlo, sex a peniaze, hudba dokáže aktivovať zábavný a odmeňovací systém.

6. Hudobné predvídanie

To, čo robí hudbu tak emocionálne mocnou, je vytvorenie očakávania. Neočakávané zmeny intenzity a tempa hudobných prvkov sú jedným z hlavných prostriedkov, ktorými hudba vyvoláva silnú emocionálnu reakciu u poslucháčov. Pri dostatočnej expozícii sa rozdiel medzi očakávanými a skutočnými udalosťami znižuje tak, že poslucháči začnú predvídať tieto udalosti. A hudba sa stáva menej príjemnou.

7. Emócie úžasu

Hudba v nás často vyvoláva pocit plaču, pretože zažívame úctu a obdivu. Úcta je opísaná ako citlivosť na veľkosť, sprevádzaná pocitom byť ohromený predmetom veľkosti. V reakcii na tieto emócie môžeme zažiť husiu kožu a motiváciu k zlepšeniu seba a spoločnosti.


Zdroj: psychologytoday.com