Viera vo všeobecnosti znamená pevné presvedčenie o správnosti, pravdivosti, jestvovaní niečoho alebo niekoho. Spája sa s dôverou a vyskytuje sa najčastejšie v náboženstve. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pramení viera v bohov? Nová štúdia, ktorá sa touto otázkou zaoberala to naznačuje.

---

Hypotéza intuitívnej viery

Podľa Hypotézy intuitívnej viery je nadprirodzená viera závislá na intuitívnom myslení – a klesá, keď je zapojené analytické myslenie. Výskumníci podľa novej štúdie testovali túto hypotézu s použitím rôznych paradigiem, od prieskumu o pútnikoch až po neurostimulačný experiment.

Ľudia sa nerodia ako veriaci

Výskum bol realizovaný na univerzitách v Coventry a Oxforde. Základná myšlienka, ktorú v štúdii predložili je, že náboženská viera nie je spojená s intuíciou alebo racionálnym myslením. Výskumníci z oblasti neurológie a filozofie naznačili, že ľudia sa nerodia ako veriaci.

Štúdia - publikovaná v časopise Scientific Reports - bola prvá za posledných 20 rokov, ktorá spochybnila medzi kognitívnymi psychológmi rastúci trend o tom, že viera je niečo, čo k nám prichádza prirodzene.

Predstavený výskum je založený na troch testoch. Tím vedcov začal svoj výskum na jednej z najväčších pútnických ciest na svete – Camino de Santiago de Compostela v severnom Španielsku. V rámci prvého testu sa pýtali pútnikov na silu ich viery a dĺžke času stráveného na púti. Ďalej hodnotili ich úroveň intuitívneho myslenia na základe dotazníka, kde sa účastníci museli rozhodnúť medzi logickým a „podvedomým pocitom“. V ďalšej časti výskumu použili bezbolestnú stimuláciu mozgu elektrickým prúdom na zvýšenie úrovne kognitívnej inhibície (schopnosť potlačiť nežiadúce či irelevantné myšlienky), o ktorej sa predpokladá, že reguluje analytické myslenie. 

Výsledky nakoniec ukázali, že neexistuje súvislosť medzi kognitívnou inhibíciou a nadprirodzenou vierou. Namiesto toho akademici tvrdia, že ich výskum podporuje teóriu, že náboženstvo je proces založený na výchove a rozvíja sa v rámci sociálno-kultúrnych procesov, vrátane výchovy a vzdelávania.

Nebol zistený žiadny vzťah medzi intuitívnym alebo analytickým myslením a nadprirodzenou vierou. / Zdroj: pixabay.com

Vedúci autor predstavenej štúdie, Miguel Farias, povedal:

„Čo vedie našu vieru v bohov - intuícia alebo rozum, srdce alebo hlava?“ 

Dostupné sociologické a historické údaje poukazujú na to, že to, v čo veríme, je založené predovšetkým na spoločenských a vzdelávacích faktoroch.

„Náboženská viera je s najväčšou pravdepodobnosťou zakorenená v kultúre, a nie v nejakej primitívnej vnútornej intuícii.“

Prečo je to tak?

Zistenia nachádzajúce sa v tejto štúdii majú rôzne vysvetlenia. Jednou z možností je využitie rôznorodej všeobecnej populácie s rôznym kultúrnym kontextom. Mnohé štúdie mali k dispozícii prevažne účastníkov z USA a prevažne študentov. V tomto prípade pracovali výskumníci s britskými a inými európskymi účastníkmi. Podľa sociologických prieskumov je Európa menej nábožná než USA. Je pravdepodobné, že byť nábožný v sekularizovanej spoločnosti je kognitívne náročnejšie. V Spojenom kráľovstve sú nábožensky založení ľudia vo veku do 35 rokov vzdelanejší ako neveriaci, na rozdiel od USA. Je teda možné, že nadprirodzená viera môže byť na miernom stupni spojená s intuitívnym myslením v niektorých kultúrnych kontextoch (napr. v kresťanstve v USA), ale nie v iných. Všeobecne povedané, sociálno-vzdelávacia výchova pravdepodobne bude hrať oveľa väčšiu úlohu v sile nadprirodzenej viery ako kognitívne dispozície a predsudky.

Ďalšou možnosťou je, že Hypotéza intuitívnej viery je fundamentálne nesprávna. Jej kľúčovým predpokladom je, že viera v nadprirodzeno je prirodzeným vedľajším produktom bežného poznania – čo nie je ľahko vysvetliteľný stovkám miliónom ľudí. Súvisiaca hypotéza, že neveriaci sú schopní kognitívne potlačiť predvolenú tendenciu veriť, je tiež z evolučnej perspektívy nepravdepodobná. Vyžadovalo by sa totiž príliš veľa kognitívnej snahy neustále potláčať nadprirodzené myšlienky.

Z čoho pramení nadprirodzená viera?

Existujú dôkazy o tom, že viery spĺňajú potrebu predpovedať a vnímať svet a znižovať neistotu v prostredí tým, že vytvárajú predstavy o štruktúre sveta, a o tom, ako v ňom konať.

Čo však poháňa našu vieru v nadprirodzeno - srdce alebo myseľ? Existuje dlhá historická rozprava o tejto záležitosti. Napríklad, William James preslávil náboženstvo ako zážitkový, emotívny proces. Urobil to čiastočne preto, že sa pokúšal založiť štúdium náboženstva ako psychologického úsilia namiesto filozofického alebo teologického - nazval teológiu ako „metafyzické monštrum, ktoré ... je absolútne bezcenným vynálezom vedeckej mysle“. Samotná myšlienka, že viera je prirodzená je historicky zakorenená v snahe skorých moderných vedcov nájsť Boha v prírode.

Záverom teda je, že je predčasné vysvetľovať vieru v bohov ako „intuitívnu“ a že iné faktory, ako napríklad sociálno-kultúrna výchova, budú zohrávať pravdepodobne dôležitejšiu úlohu pri vzniku a udržiavaní nadprirodzenej viery než kognitívne schopnosti.

---

Zdroj: sciendedaily.com