Ľudia vás pravdepodobne majú radšej, než si myslíte

Ľudia vás pravdepodobne majú radšej, než si myslíte

Predstavu o človeku je možné utvoriť si v desatine milisekundy. Úprimne povedané, prvá interakcia s cudzincom môže byť stresujúca a vyvolávať úzkosť.


Prvé dojmy. Aj vy máte občas strach z toho, čo o vás povie človek, s ktorým sa máte prvýkrát stretnúť? Možno ste to zažili, keď ste sa chystali zoznámiť s budúcimi potenciálnymi svokrovcami. „Čo ak sa im nebudem páčiť? Čo na mňa povedia? A čo mám povedať JA?“ Zrejme všetci tušíme, aké dôležité sú prvé dojmy. Nezúfajte, ľudia vás zrejme vnímajú „v lepšom svetle“ než je vaša predstava.

Dobrá správa

Vyzerá to tak, že vieme „očariť“ a urobiť dobrý dojem už pri prvom zoznámení – aj keď si to v tej chvíli nemyslíme.

Podľa štúdie, publikovanej v časopise Psychological Science, majú ľudia tendenciu podceňovať to, ako sa druhým ľuďom páčia pri prvom stretnutí.

Vedci počas experimentu sledovali rozhovor dvojice účastníkov, ktorí sa nikdy predtým nestretli. Po rozhovore im umožnili posúdiť, ako sa im páčil ich partner, s ktorým viedli konverzáciu. Druhou otázkou bolo, čo si myslia o tom, ako sa páčili oni svojmu partnerovi.

Aký bol výsledok?

V priemere mali ľudia tendenciu si myslieť, že sa im druhá osoba páčila viac, než sa oni páčili svojmu partnerovi. Vedci ako pozorovatelia tvrdia, že je možné z viditeľných podnetov zistiť, ako veľmi sa človek páči svojmu partnerovi. Napriek tomu sa zdá, že ľudia nedokázali prísť k rovnakému záveru z tých istých viditeľných znakov.

„Zdá sa, že sú príliš zabalení do svojich vlastných starostí, do toho, čo by mali povedať alebo povedali, aby videli signály, ktoré pozorovatelia rozhovorov vidia hneď,“ povedala Margaret Clarková, PhD., profesorka psychológie z Yale University a jedna z autoriek štúdie.

V priebehu niekoľkých experimentov si účastníci naďalej mysleli, že sa svojmu partnerovi páčili menej, ako to v skutočnosti uvádzali. Výskumníci zistili, že táto „medzera záujmu“ pretrváva aj po dlhších rozhovoroch, po rozhovoroch v reálnom svete (mimo pracovného prostredia) a po uplynutí niekoľkých mesiacov.

Prečo je to tak?

Prečo predpokladáme, že nás ľudia vnímajú negatívnejšie, než je skutočnosť? Autori naznačujú, že ľudia môžu mať jednoducho tendenciu sebakritiky, čo je akýsi obranný mechanizmus prežitia.

„Jednou z najväčších obáv v živote človeka je sociálne hodnotenie. Preto je logické, že sú ľudia ostražití v prípade možných príčin strápnenia alebo spoločenskej nešikovnosti.“

Samozrejme, existuje veľa nevedomých sebakritík a zúfalého strachu, ktoré podliehajú mnohým našim spoločenským správaniam – a tieto zrejme dokážu dokonca zafarbiť náš pohľad na vzťahy.

Keď sa nabudúce stretnete s niekým novým, nestresujte sa kvôli tomu, že by ste sa tomu človeku nepáčili. Majte pozitívny postoj a sústreďte sa na konverzáciu, nie na hodnotenie samého seba. Ak sa dostanete do sebakritickej špirály, vyvarujte sa niektorých seba-potvrdzujúcich tvrdení.

A pamätajte, pravdepodobne to išlo lepšie, než si myslíte.


Zdroj: mindbodygreen.com