Opakovaním alebo čítaním toho istého slova sa z neho stáva „neslovo“

Opakovaním alebo čítaním toho istého slova sa z neho stáva „neslovo“

Skúste opakovať slovo „pes“ znovu, znovu, znovu a znovu. Ako po chvíli znie toto slovo? Zvláštne, však? Je to dokonca slovo? Táto premena slova na „neslovo“, či už čítaním alebo hovorením, sa deje kvôli takzvanému sémantickému nasýteniu. 


Zvláštny aspekt 

Tento fenomén bol prvýkrát opísaný, aj keď iným menom, v roku 1907 autorkami Elizabeth Severance a Margaret Floy Washburn v The American Journal of Psychology: „Ak sa na tlačené slovo pozeráte nejaký čas, zistíte, že sa stane zvláštnym a cudzím aspektom. Táto strata známosti v jeho vzhľade niekedy spôsobuje, že vyzerá ako slovo v inom jazyku, niekedy pokračuje ďalej, až kým slovo nie je iba zbierkou písmen, a občas sa dostane do extrému, keď samotné písmená vyzerajú ako nezmyselné značky na papieri."

Pojem „sémantické nasýtenie“ nebol vytvorený až do roku 1962, keď Leon James, teraz profesor psychológie na Havajskej univerzite, napísal svoju dizertačnú prácu o tomto fenoméne. James hovorí, že to, čo sa deje, je „reaktívna inhibícia“ alebo typ únavy mozgových buniek.

V podstate sa mozgové bunky unavia, keď niekoľkokrát za sebou poviete to isté slovo, kedy prestávajú reagovať. Ba čo viac, keď čítate alebo hovoríte to isté slovo, spomínate aj na jeho význam, čo berie ešte viac energie. Mozog sa tak začne brániť. James vysvetľuje, že sémantické nasýtenie môžete zažiť s akýmkoľvek slovom, ale niektoré stratia svoj význam rýchlejšie ako ostatné.


Zdroj: curiosity. com