Prečo je niekedy lepšie narodiť sa bohatý než nadaný?

Prečo je niekedy lepšie narodiť sa bohatý než nadaný?

Nepatríte medzi tých najšikovnejších? Nevadí. Vysokú školu môžete vyštudovať aj tak. Musíte sa však narodiť otcovi s vyšším príjmom. 


Tento článok neupozorňuje na spoločenské otázky týkajúce sa pochybností ohľadom štúdia bohatých rodín, či jej konkrétnych členov. Príspevok prináša informáciu o výsledkoch poslednej analýzy nižšie uvedených ekonómov, v ktorej sa snažili prepojiť oblasť genetiky so spoločenskou vedou. Nechceme týmto tvrdiť, že narodiť sa do rodiny s vysokým príjmom je vo všeobecnosti lepšie, než narodiť sa talentovaný do rodiny s nízkym príjmom. Avšak, niečomu to môže pomôcť. 

Na základe nového merania sa zistilo, že genetické vlohy sú medzi deťmi rozdelené rovnomerne, bez ohľadu na príjem a bohatstvo rodiny. Úspech však nie.

Príbeh o tom, ako peniaze tromfli gény

U tých detí, ktoré nie sú prirodzene nadané, ale majú bohatých rodičov, sa vyskytuje väčšia miera pravdepodobnosti, že vyštudujú vysokú školu, než najtalentovanejšie deti pochádzajúce z rodín s nízkym príjmom.

Výskumníci to zistili vďaka genetickému indexu, ktorý spojili s dosiahnutým vzdelaním.

Asi len 24 % ľudí, ktorí sa narodili otcom s nízkym príjmom, a patrili do prvej štvrtiny genetického indexu, vyštudovalo vysokú školu. Tých, ktorí sa narodili otcom s vysokým príjmom a podobným genetickým skóre, bolo až 63 %.

Na druhej strane, asi 27 % ľudí, ktorí sa zaradili do dolnej štvrtiny genetického indexu, vyštudovali vysokú školu a narodili sa otcom s vysokými príjmami. Znamená to, že títo vyštudovali vysokú školu tak isto, ako študenti s najvyšším skóre a s najnižšími príjmami ich otcov.

Aj tento výskum má obmedzenia

Aplikácia genetiky na ekonomiku je v začiatkoch.

Obmedzenia prekypujú. Predovšetkým ide o to, že vedci sú nútení zamerať sa na bielu rasu ľudí. Svetové genomické údaje pochádzajú predovšetkým z ľudí európskeho pôvodu a genetické porovnanie medzi jednotlivými rasami môže priniesť bizarné výsledky.

Kevin Thom, ekonóm z New York University povedal: „Ak nemáte rodinné zdroje, dokonca aj tie šikovné deti – deti, ktoré sú prirodzene nadané – budú musieť čeliť namáhavým bojom“.

„Ich potenciál je premrhaný. A to pre nich nie je dobré. Tiež to ale nie je dobré pre ekonomiku“, povedal kolega ekonóm Nicholas Papageorge.

Čo z toho vyplýva?

Kľúčovým zistením teda je, že narodiť sa bohatý je lepšie, ako narodiť sa nadaný.

Štúdie a zistenia takéhoto typu umožňujú ekonómom mať kontrolu nad prostredím, v ktorom ľudia vyrastajú.

Pokusy o oddelenie akademického potenciálu od výhod, ktoré dostávajú deti bohatých rodín, sa predtým opierali o merania ako sú IQ testy, ktoré sú skreslené vzdelaním, profesiou a príjmom rodičov.

Papageorge tvrdí, že aj keď sú „dvaja ľudia z genetického hľadiska podobní, môžu mať výrazne odlišné IQ testy.“ Tí bohatší investovali do svojich detí viac času a peňazí.  

Dieťa môže byť úspešné v závislosti od prostredia, v ktorom vyrastá. Gény však nie sú osud. Väčšinu úspechov nie je možné vysvetliť genetickými faktormi. Na druhej strane, faktormi prostredia, ako napríklad príjmom rodičov, už áno.

Výskum bol publikovaný tímom desiatich autorov v Nature Genetics. Ide o výsledok pokračujúceho úsilia priniesť genetickú analýzu do spoločenských vied.


Zdroj: sciencealert.com