Prečo ľudia meškajú?

Prečo ľudia meškajú?

Sú dva typy ľudí. Tí, ktorí nemeškajú a tí, ktorí meškajú vždy. Táto vlastnosť je veľmi častá a nejedného človeka dokáže pekne rozčúliť.


Samozrejme, občas sa stane, že meškáte kvôli dopravnej zápche, ale chodiť všade a vždy neskoro je niečo, čo by sa mal každý odnaučiť.

Je jedno, že poviete kamarátke, že presne o 10:30 sa musíte stretnúť, lebo o 10:35 vám začína škola. Ak kamarátka vždy mešká, bude aj teraz. Netreba sa spoliehať na to, že vám sľúbi, že tentokrát meškať nebude.

Takýto ľudia disponujú akousi chronickou vlastnosťou. Zaujímavé je, že im to vôbec nevadí. Druhých dokážu rozčúliť, pretože vždy na niekoho čakať 15 - 20 minút je vcelku otrava. Ak niekam meškajú tí, ktorým naozaj len ušiel autobus, pociťujú nervozitu a stres. Chronicky meškajúci ľudia sú úplne pokojní.

Prečo to robia?

Prvým dôvodom je to, že sa vyslovene hanbia prísť na čas alebo nebodaj skôr. Ak niekam prídu na čas, vyzerá to tak, že nemajú nič iné na pláne len tú danú udalosť. Ak však prídu neskôr, cítia sa sebavedome, pretože si myslia, že ich vtedy ľudia vnímajú ako úspešného človeka, ktorý má stále niečo na robote.

Druhým dôvodom je to, že pre ľudí, ktorí nonstop meškajú, je prísť skôr alebo na čas niečo nepredstaviteľné, pretože sa im to zdá ako strata času. Čo ak by ten druhý meškal a oni by museli čakať? Nikdy! A toto je veľmi zaujímavé. Tí, ktorí meškajú, častokrát neznášajú, keď niekto mešká. Paradox, však?

Tretím, naozaj veľmi častým dôvodom je to, že ľudia jednoducho nevedia odhadnúť, koľko im bude trvať ich príprava a následne presun na miesto stretnutia. Myslia si, že to dokážu omnoho rýchlejšie ako je to v skutočnosti. Záhadou však zostáva, prečo sa to nikdy nenaučia.

Okrem všetkých negatív, ktoré so sebou meškanie prináša, je to aj neslušnosť voči druhým. Ako sa vraví: „meškajúci človek je v priemere omnoho šťastnejší ako ten, ktorý na neho čaká“.


Zdroj: psychologytoday