Prečo sú niektorí ľudia poverčivejší ako ostatní?

Prečo sú niektorí ľudia poverčivejší ako ostatní?

To, že vám cez cestu prejde čierna mačka ešte neznamená, že vás čaká nešťastie. Mnohí ľudia veria mnohým nezmyselným poverám. Prečo sú niektorí ľudia viac poverčiví než ostatní?


Jedným z dôvodov môže byť, že niektorí ľudia sú náchylnejší k vytváraniu spojitostí medzi konkrétnou akciou a konkrétnym výsledkom. Podľa novej štúdie sú poverčiví ľudia náchylnejší na kauzálne ilúzie.

„Poverčivý“ experiment

Výskum bol realizovaný so 160 vysokoškolskými študentmi.

Účastníci experimentu sedeli pred počítačovou obrazovkou. Na nej sa zobrazila žiarovka a tlačidlo, ktoré bolo možné stlačiť. Účastníci boli požiadaní, aby vyhodnotili efektivitu tlačidla pri zapnutí žiarovky. Tá sa však zapínala náhodne. Znamená to, že sa rozsvietila aj keď bolo tlačidlo stlačené, aj keď nebolo.

U tých, ktorým namerali vyššie skóre v poverčivosti, sa vyskytla väčšia pravdepodobnosť, že vyhodnotili tlačidlo za efektívnejšie. Na druhej strane, tí menej poverčiví usúdili správne, že stlačenie tlačidla nijak nesúviselo s tým, či žiarovka svieti alebo nie.

Autor štúdie Oren Griffiths, lektor psychológie sa pýta: „Prečo / ako niekto môže vytvoriť presvedčenia o niečom dôležitom, čo nie je podporované ich priamou skúsenosťou?“

„Keď ľudia čelia potenciálnej príčine (napr. stlačenie spínača) a potenciálny účinkom (napr. rozsvietenie žiarovky), ktoré navzájom objektívne nesúvisia, ľudia sú často presvedčení, že príčina súvisí s týmto účinkom“, povedal Grifffiths pre PsyPost.

Napríklad, predstavte si semafor pre chodcov. Keď stlačíte tlačidlo, bežne to nič neurobí (možno tak zmierňuje netrpezlivosť), ale ľudia napriek tomu to tlačidlo stlačia a veria, že to ovplyvní signál „prechod“.

„Našim hlavným prínosom je preukázať, že táto spoločná tendencia vidieť príčinný vzťah (keď objektívne neexistuje) je systematicky silnejšia u ľudí, ktorí sú poverčiví,“ povedal Griffiths.

Aj tento výskum má obmedzenia

Táto štúdia úmyselne použila scenár, v ktorom ľudia apelujú na existujúci vzťah príčina – účinok (t. j. zapnutie svetla).

„Uvidí sa, či to isté platí aj pre scenáre, v ktorých neexistuje model pripraveného príčinného efektu“, tvrdí Griffiths.

Byť poverčivým je buď úzko spojené s identitou človeka, alebo sa opiera o dôležité otázky v jeho živote. Výskumníci teda celkom nezachytili tie udalosti, v ktorých dochádza k poverčivosti. Táto otázka zostáva naďalej otvorená.

Stále im veríme

Aj keď ľudia vedia, že povery nedávajú zmysel, stále veria v ich účinnosť. Nové zistenia spolu s podobným výskumom môžu pomôcť vysvetliť prečo.

Štúdia bola nedávno publikovaná v British Journal of Psychology. Výskumníci tiež sprístupnili údaje zo štúdie na webovej stránke laboratória Brain & Cognition Lab.

A čo vy? Veríte nejakým poverám? Alebo klopete na drevo, pretože je to tradícia? Nie je to nejaký zvyk?


Zdroj: psypost.org