Prečo v japonských školách nemajú školníkov a upratovačky?

Prečo v japonských školách nemajú školníkov a upratovačky?

Japonský edukačný systém sa v mnohých skutočnostiach výrazne odlišuje. Dokonca by sme si od nich v určitom bode mohli brať príklad.


Nielen školstvo, ale celá japonská kultúra je známa svojou jedinečnosťou.

Najprv sa učia, ako majú žiť

V Japonsku sa študenti nezúčastňujú skúšok, kým nedosiahnu vek 10 rokov. Až do tohto okamihu sa pre nich považuje za dôležitejšie naučiť sa žiť. Učia sa starať sa o zvieratá, rešpektovať ľudí a porozumieť prírode. Deti sa učia hodnotám ako je sebakontrola, zodpovednosť a spravodlivosť.

Upratovačky a školníkov nepotrebujú

V rámci vzdelávania sa deti učia, ako udržiavať čisté prostredie, v ktorom sa nachádzajú.

Takouto výchovou sa každý žiak stará o spoločný priestor a rešpektuje ho. Predpokladá sa, že toto prispieva k budovaniu úcty a zodpovednosti. Týmto spôsobom dokážu pochopiť, že za upratovanie zodpovedajú všetci.

Žiadni obedoví pracovníci

Deti jedia obed v triede so svojím učiteľom, čo vytvára užšiu väzbu medzi žiakom a učiteľom. V čase obeda sú študenti zodpovední za podávanie jedla učiteľom, čiže na to nepotrebujú žiadnych pracovníkov. Taktiež sú zodpovední za odvoz odpadu do recyklačnej zóny a vyčistenie stola pred odchodom. Každá nádoba na mlieko sa zhromažďuje na recykláciu.

Nielen to, ale mnoho škôl pestuje aj svoje vlastné jedlo, pričom sa učia variť ľahké a zdravé pokrmy. Opäť platí, že to nie je o jedle. Ide o vzdelávanie. Tento sociálny prístup k vzdelávaniu pomáha študentom zlepšovať autonómiu, zodpovednosť a podporuje rozvoj silnej pracovnej etiky.

Aké sú dlhodobé výhody?

Učenie študentov zodpovednosti za upratovanie podporuje vzájomný rešpekt.

Učia sa, ako udržiavať čistý spoločný priestor a stať sa súčasťou tímu pracujúcom pre vzájomný prospech.

Keď upratujú, deti využívajú príležitosť na rozhovor so svojimi priateľmi, takže to pre nich nie je len nudná úloha.

V skutočnosti nejde o samotnú činnosť, ale o význam, ktorý stojí za týmto činom. Keď deti dosiahnu vyšší vek, budú naďalej rešpektovať a starať sa o priestor okolo nich. Na tento dobrý zvyk nikdy nezabudnú. Upratovanie je iba nástroj, ktorý im poskytne dobrý návyk.

Škola by nemala byť len o tom, aby sme sa učili z kníh. Mala by nás učiť, ako sa stať členom spoločnosti a prevziať za seba zodpovednosť.

Aké z toho vyplýva ponaučenie?

Deti musia byť vzdelané. Vzdelanie nie je len prostriedkom, ako rozvíjať ich inteligenciu, ale aj ako sa stať užitočným človek. Tým, ktorý sa stará o iné ľudské bytosti a prírodu.

Škola je miestom, kde sa deti učia nové zručnosti, návyky a skúsenosti, preto by sme nemali zanedbať ich výchovu.

Je potrebné pochopiť, že žiak sa od samého začiatku musí učiť, ako byť úctivým a spravodlivým človekom. Nemá zmysel zvyšovať len ich inteligenciu a nerozvíjať ich ľudskosť. Chceme dosiahnuť to, aby sa deti stali dobre vychovanými a zodpovednými jednotlivcami.


Zdroj: lifehack