Takmer každý z nás by priberal, keby veľa jedol

Takmer každý z nás by priberal, keby veľa jedol

Téma chudnutia a zhadzovania kilogramov je obohratou platňou mnohých ľudí. Niektorí chcú schudnúť len preto, že je to v „móde“. Častokrát príležitostne, rýchlo a doslova bez ladu a skladu. Ako viete, to nie je správne. Ani dlhodobo účinné.


Chudnutie a najmä dlhodobé udržanie redukovanej hmotnosti je komplexný proces a neznamená len nejesť. Veď si len spomeňte, ktorá diéta vám zafungovala stopercentne? S dlhodobým účinkom? Preto často po nadšení a nasadení prichádza frustrácia a sklamanie. Nie je to predsa fér, veď si predsa strážite jedálny lístok a zmena sa nedostavuje. Alebo sa aj dostavila, ale len prechodná, a kilá, ktoré sa predtým „rozplynuli“, sa na nás znovu lepia. Určite zato môže genetika, a teda nie je inej cesty, ako sa zmieriť so svojou postavou.

Nie za všetko môže len genetika

Mnoho ľudí sa preto neskôr uspokojí s konštatovaním, že jednoducho má zlé gény a nikdy neschudne. A keď schudne, tak nie na dlho. „Áno, genetika je veľmi dôležitá, ale nie je to jediný faktor, ktorý je dôležitý pre reguláciu našej hmotnosti, keďže takmer všetci priberáme – keď sa nehýbeme a keď priveľa jeme. Väčšina z nás má práve tie gény, ktoré nás predisponujú na uskladňovanie nadbytočných kalórií, čo môže viesť k obezite. Preto je vo väčšine prípadov rozhodujúci náš životný štýl, naša životná voľba, či voľba našich rodičov, po ktorých životný štýl tak často „dedíme“, ako aj spoločenské nastavenie, ktoré tiež podporuje skôr sedavosť a ponúka nadbytok kalórií,“ vyvracia jednu dogmu Barbara Ukropcová, vedkyňa a lekárka z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV.

Výsledky mnohých klinických štúdií naznačujú, že genetická predispozícia prispieva ku vzniku obezity približne  40 – 70 %. Na telesnú hmotnosť človeka, rozloženie tuku v tele, a tým pádom na nadváhu či obezitu, ale aj štíhlosť, má vplyv okolo 6 000 génov. Ide napríklad o chuťové preferencie, pocit spokojnosti či odmeny po jedle, pokojový energetický výdaj, spontánnu pohybovú aktivitu, alebo telesné zloženie či charakteristiky kostrových svalov.

Bez trvalej zmeny to nepôjde

To, ako vyzeráme, a v akej forme sme, leží teda aj na našich pleciach a na našej voľbe. Najväčším a najčastejším problémom však je, že sa o zmenu svojho životného štýlu snažíme len príležitostne a pri zmene svojich návykov nevydržíme. Aj preto sa často pri chudnutí dostaví „jojo“ efekt. „Ak chceme schudnúť, treba si uvedomiť, že to musí byť spojené s trvalou zmenou životného štýlu. Dôležité je vyhnúť sa nárazovým drastickým opatreniam a extrémnym režimom, so zmenou v rámci vymedzeného intervalu od - do.“ Takéto extrémy k dlhodobej zmene jednoducho nepovedú.

Naše telo potrebuje rozmanitosť. Pokúste sa vyrovnať denný energetický príjem a výdaj, a vyskúšajte rôzne pohybové aktivity, ktoré vás budú baviť. Pohyb je zároveň aj prostriedkom na zlepšenie zdatnosti a zdravia, priaznivo ovplyvňuje telesné zloženie (a to dokonca aj bez zmeny hmotnosti) a je prevenciou ďalšieho priberania. Ak chcete zistiť, či sa hýbete dostatočne, urobte si krátky a rýchly test.

Krátke video s vedkyňou a lekárkou Doc. MUDr. Barbarou Ukropcovou, PhD. si môžete pozrieť tu: