Tik – mimovoľný zášklb, ktorý nedokážeme ovládať

Tik – mimovoľný zášklb, ktorý nedokážeme ovládať

Tiky sú nekontrolovateľné pohyby svalov, ktoré nedokážeme v danú chvíľu ovládať.


Tiky sú len prechodné, čo znamená, že v priebehu času sa zlepšujú a ustupujú. Najčastejšie vznikajú v mladosti, len zriedka v dospelosti. Veľa ľudí sa za to hanbí. Na to však nie je dôvod – človek nemá vo svojej moci ich ovládať.

Rôzne typy tikov

Môžu byť fyzického alebo zvukového charakteru. Medzi najčastejšie motorické tiky patrí rýchle žmurkanie, rôzne grimasy na tvári, poklopkávanie prstami o stôl, šklbanie hlavou a ňuchanie nosom. Medzi zvukové tiky naopak patria rôzne zvuky, ktoré vydávame.

Tiky sa objavujú kedykoľvek, avšak rýchlejšie ich privolá stres, úzkosť a unavenosť. Vtedy ich badáte častejšie a intenzívnejšie. Ľudia ich pociťujú ako nepríjemný pocit, ktorý vyústi do nutkania - tiku.

Niektorí ľudia ich vedia silou vôle trochu potláčať, iní ich musia len prečkať. Pokiaľ tiky mávate len málokedy, môžu veľmi rýchlo zmiznúť a nemusíte ich riešiť s vašim lekárom.

Kedy treba navštíviť lekára?

Avšak, ak sa tiky objavujú pravidelne, dokonca sa ich výskyt zvyšuje, pociťujete pri nich bolesť, spôsobujú vám psychické problémy, neviete s nimi vykonávať bežné veci ako chodiť do školy alebo do práce, je potrebné aby sa na vás pozrel lekár. Pre lekára je vždy veľmi dôležité vidieť mimovoľné prejavy, aby vedel posúdiť, čo to spôsobuje a ako vám môže pomôcť. Je jasné, že nie každý dostane tik práve v ambulancii, a preto je vhodné si tik nahrať na krátke video, ktoré potom môžete ukázať lekárovi.

Ten vám odporučí robiť zámerné pohyby pri výskyte tiku. Telo v tom momente nie je schopné vykonávať obe veci naraz. Druhou radou od lekára môže byť to, že vás naučí sa vyhýbať tikom. Akonáhle pocítite prvý znak toho, že príde tik, spravíte niečo, čím ho úplne zastavíte.

Dôvody vzniku tikov nie sú lekárom úplne jasné. Často sú genetického pôvodu, alebo sa prejavujú pri iných diagnózach, napríklad porucha pozornosti a hyperaktivita (ADHD), ale aj pri obsedantno - kompulzívnej poruche (OCD).


Zdroj: nhs.uk